Rekreačný areál pod hradom, nad nábrežím pri ústí tunelu, mal byť veľkolepý projekt. Okrem troch bazénov, skokanskej veže, šatní a plochy na slnenie, tu chceli postaviť aj malú rehabilačnú kliniku a výletnú reštauráciu. Voda sa mala čerpať z Dunaja, do bazénov mala stekať umelým vodopádom po skale blízkeho bývalého kameňolomu, na ktorej by sa ohrievala slnečnou energiou. Mala to byt moderná a ekologicka stavba pre 2.500 návštevníkov.
Práce sa začali v r. 1941. Vzhľadom na zložité geologické podmienky to bola náročná výstavba. Keď sa raz bager prepadol do takmer trojmetrovej hĺbky a objavili sa podzemné priestory, plánovaná hĺbka olympijského bazéna bola zmenená z 5 na 2,5 m a práce boli niekoľkokrát prerušované až zastavené. Posledná etapa, s opätovnou prestávkou, prebehla v rokoch 1952 až 1968, keď jediný dobudovaný bazén skúšobne napustili vodou. Vyskytol sa však obrovský únik a bazén, cca 1.000 m³, vytiekol behom troch dní. Od projektu kúpaliska sa vtedy definitívne odstúpilo. Časom sa riešilo alternatívne využitie dostavaného objektu, v happeningovom bazéne sa koncertovalo a hralo divadlo, miesto sa stalo kultovým. Areál však časom zchátral a časť bazénu pohltila vegetácia. Dnes je majiteľom pozemku finančná skupina, ktorá vypísala architektonickú súťaž na riešenie priestoru. Zatiaľ nie je jasné, čo na tom mieste bude stáť.
Nedávno som sa tam bol pozrieť. Tá kombinácii jarnej divočiny s graffiti na stenách bazéna tvorila úžasnú scenériu. Takú hippies. Pripomínala mi dobu, keď som tam, ako mladý chuliš, chodil s kamošmi. V tom priestore som sa však cítil akosi zvláštne, čosi nepoznané sa ma dotýkalo. Ako sa vraví, niečo bolo v lufte. To tajomné prázdno sa mi odhalilo až neskôr.
... kedysi záhadný vynálezca Johann Kempelen vymyslel akýsi časostroj, podzemnú sústavu, v ktorej sa malo vchádzať do iných časových reálií. Ten časostroj vraj potom ožil až náhodou, keď sa vedľa seba ocitli bazén, dopravný tunel a tajné šachty systému dopravy vody na hrad. Vzniklo tak čosi nebezpečné a to malo byť dôvodom na ukončenie prác na bazéne. A čosi tajomné. V blízkej Machovej vile, strážila aj komunistická tajná polícia Karola Bacílka. Od toho času, kedy sa na bazéne zase nepracovalo, sa hovorí ako o Bacílkovom bazéne...
Je to magický bazén. Aj keď je pre neplavcov. A ja plávať viem.
