December 29, 2013

MÔJ PREZIDENT


blížia sa prezidentské voľby
túžim po tom, aby sa po nich stal Prezidentom našej krajiny pán Milan Kňažko
som presvedčený o tom, že je inteligentným, skúseným a slušným človekom
 jeho celoživotný antikomunistický postoj je dôležitý a vzácny
je to chlap, ktorý toho dokázal o čosi viac
myslím si, že pán Kňažko si preto zaslúži úctu
a podporu v kandidatúre
 moju dôveru má
nebuďme mlčiacou väčšinou
hnusné politické kreatúry z kapitol našich životov by sa mali čo najskôr stratiť 
spôsobili nám už veľa starostí a bôľu
s pánom Kňažkom nádej nestrácam
verím mu


Z politiky som odišiel, pretože som bol presvedčený, že hlavné ciele boli naplnené. Mám na mysli stabilizovanú situáciu štátnych a neštátnych inštitúcií, pevný medzinárodný kontext, spočívajúci hlavne v smerovaní do EÚ a NATO. Nadobudol som tiež presvedčenie, že parlamentná demokracia bude zárukou slobodného, demokratického vývoja a bude garantovať dodržiavanie ľudských práv.
Uskutočnenie týchto ideálov bolo hlavným motívom môjho vstupu do politiky v roku 1989. Nechcel som, aby sa ďalšia generácia musela pozerať desiatky rokov na jedných a tých istých politikov, ktorí sa sami označovali za neomylných, ktorí hovorili, že budujú dokonalú spravodlivú spoločnosť, pritom sa to dialo donucovacími prostriedkami a iný názor sa trestal väzením. Spoločnosť žila v izolácii od sveta, nebola možnosť cestovania a keby bola, ľudia by videli, že za Európou zaostávame vo všetkých, pre ľudí dôležitých, ukazovateľoch. Pochopil som, že ten systém treba zmeniť od základov.
Prešiel som štyrmi etapami politického pôsobenia, ktoré znamenajú dôležitú politickú skúsenosť, ale aj právo pokúsiť sa využiť túto skúsenosť ešte raz. Predovšetkým je to úspešná skúsenosť súboja s totalitným systémom. Ďalej je to skúsenosť zápasu za novú slovenskú štátnosť v demokratických podmienkach, skúsenosť odporu proti zneužitiu demokratických princípov v podobe mečiarizmu a nakoniec skúsenosť budovania inštitúcií demokratického štátu. V týchto etapách som neuhýbal pred často náročnými výzvami a riadil som sa svedomím a vlastným presvedčením i keď to niekedy znamenalo vzdať sa mnohých výhod.
Naučil som sa, že v politike môže byť človek úspešný vtedy, ak pre svoje ideály získa dostatočne veľký počet ľudí. Viem však aj to, že niektorí politici získajú dočasnú podporu aj na základe lživých, či populistických hesiel a presvedčil som sa, že takáto podpora býva dočasná.
So súčasnou situáciou nie som spokojný. Ako môže mladých ľudí inšpirovať spoločnosť, v ktorej sú konfrontovaní s  informáciami o mnohých korupčných aférach a zneužívaní politického, či ekonomického postavenia? Dobre poznám svet a netrpím pocitom menejcennosti, pokiaľ ide o schopnosti našich občanov. Som presvedčený, že niečo nie je v poriadku, ak mladí, vzdelaní a pracovití ľudia vidia pre seba lepšiu budúcnosť za hranicami svojej vlasti.
Slovensko je krajina šikovných a talentovaných ľudí. Musíme z našej krajiny utvoriť miesto, ktoré nielen mladí ľudia, ale všetci občania, budú považovať za najlepšie na svete. Chcem krajinu, kde bude morálka a spravodlivosť na prvom mieste. Chcem krajinu, v ktorej politici budú počúvať svojich občanov. Kde bude občan na prvom mieste. Kde po voľbách nebude platiť, že víťaz berie všetko, ale politická reprezentácia nezabudne, že slúži všetkým.
Politika kultúry a politika slušnosti k tomu môže významne prispieť. Tu netreba organizovať nové revolúcie, tá najdôležitejšia sa uskutočnila v roku 1989, teraz treba využiť ústavné právo prezidenta vyhlásiť vojnu. Pre toto právo sa uchádzam o prezidentský úrad, aby som mohol vyhlásiť vojnu korupcii, predraženým tendrom, zadlžovaniu sa a vysokým daniam, ale aj vojnu neslušnosti, vojnu nespravodlivosti.
Vačšina ľudí stratila nádej, že možno zmeniť veci k lepšiemu, že možno vymôcť spravodlivosť. Je príliš veľa príkladov v našom živote, kedy pravdu majú len vyvolení a nedotknuteľní. A tak sa mnohých zmocnila ľahostajnosť a apatia. Znovu tu máme mlčiacu väčšinu. Chcem byť jej silným hlasom. Hoci prezident mnohé veci nemôže zmeniť, pretože nemá príslušné kompetencie, je jeho povinnosťou pomenovať ich a žiadať o spravodlivosť pre každého.

Do našej súčasnosti sa postupne vkrádajú znaky režimu, proti ktorému sme demonštrovali na námestiach. Uvediem niekoľko príkladov:
korupcia ako bežná pracovná prax
papalášstvo vládnej moci
zmanipulovaná justícia
arogancia ústavných činiteľov a verejných inštitúcií
zneužívanie funkcií vo svoj prospech
uprednostňovanie straníckej príslušnosti pred odbornosťou
stádovitosť väčšiny ctihodných poslancov
bohapusté lži niektorých významných politikov - zdá sa, že šmejdi nie sú len v oblasti predaja spotrebného tovaru
mafianizácia politiky a verejného života
vulgarizácia  justície a politiky
prejedanie budúcnosti
pestovanie kultu permanentnou volebnou kampaňou
politická prostitúcia mnohých príslušníkov slovenskej kapitálotvornej vrstvy
vytváranie ústredného výboru strany z nezávislých inštitúcií (prezident, NKU, GP,ÚS, NS)

Táto reťaz ústredného výboru dusí slobodu a demokraciu v našej krajine. Vymeňme aspoň jedno ohnivko. Nech je tým ohnivkom Prezident.


Budem podporovať priamu demokraciu, pretože Slovensko má byť štátom pre občanov a nie pre politikov.
Vrátim do parlamentu každý zákon, ktorý zvýši dane. Slovensko potrebuje nižšie dane a nižšie odvody.
V záujme krajiny je vyrovnaný štátny rozpočet a zastavenie zadlžovania sa.
Počet vládnych úradov a inštitúcii musí byť výrazne znížený.
Súdy musia začať rozhodovať rýchlejšie a podľa zákona.
Políciu, prokuratúru a súdy treba zbaviť vplyvu politikov, aby sme mohli zásadne riešiť korupciu v štáte.
Nezávislé inštitúcie podľa zákona musia byť naozaj nezávislé a neslúžiť politikom.
Štát musí výrazne ušetriť zdroje, aby mohol podporiť vedu, školstvo a kultúru.
So susednými krajinami chcem priateľské vzťahy, spoluprácu a dôveru.
Budem stáť vždy na strane demokracie, ľudských práv a utláčaných občanov. Budem kritikom tých, ktorí nedodržiavajú ľudské práva.
 
Milan Kňažko / December, 2013