Joel-Peter Witkin
Pre niekoho sú jeho bizarné alegórie stelesnením západnej dekadencie a morálneho úpadku, iní ho porovnávajú s Goyou alebo ho označujú za Hieronyma Boscha
fotografie. Američan Joel-Peter Witkin vystupuje pred umeleckou kritikou a publikom
ako žiadny iný fotograf našej doby.
Kto hľadá, nájde
vo Witkinovej biografii dostatok podkladov pre jeho na prvý pohľad morbídnu
posadnutosť, ktoré v skutočnost nerobia nič iné, než spochybňujú našu
existenciu, upozorňujú na problematickosť kategórií noriem a odchýliek a vedome
prekračujú ich hranice, aby to, čo Witkin nazýva božským, obrazovo preskúmali.
Witkin nepracuje
s počítačom, ale s tradičnými fotografickými prostriedkami. Jeho
najobľúbenejším nástrojom je stále dvojoká rolleiflexka, rok výroby 1960.
Používa bežné filmy a na každý motív málokedy osvieti viac ako dva. Nerobí
koláže a montáže, len sa výrazne líši od bežnej straight umeleckej
fotografie spracovaním negatívu. Svet nemapuje v hľadáčiku, ale vytvára si vlastný vesmír bohatý na narážky, odkazy a citáty, ktorého
obyvateľov nachádza na miestach, ku ktorým sa propagátori obvyklých ideálov
krásy obracajú chrbtom.
Zatiaľ čo ho
fundamentalisti označujú za netvora, umelecký svet v ňom spoznal novovekého a hlboko
mysliaceho umelca. Witkinovo umenie konfrontuje základné kategórie ľudského bytia -
lásku a bolesť, radosť a žiaľ, Eros a Thanatos.
