Každá architektúra má vo svojej dobe miesto. Myslím na takú, ktorá má myšlienku, jasný koncept a vytvára kvalitné životné prostredie. A takou pre dnešný a budúci svet budova bratislavského Parku kultúry a oddychu určite nie je.
Je nepekným dokumentom nedávnej doby - prezentácie komunistickej moci a jej oficiálnej kultúry. Straší v nej Genius loci a ozajstná kultúra vo vnútri absentuje. A uź vôbec to nie je historická paráda a technická kuriozita, v ktorej potrebuje súčasný človek relaxovať. Dnes je PKO Bratislava, so svojím okolím, len neestetickou časťou hlavného mesta Slovenska a kauzou s puncom neodbornosti, špekulanstva a malomeštiactva. Mestskí úradníci totiž po niekoľkých slaboduchých rokoch, venovaných starostlivosti o reprezentačný stánok kultúry, vyprodukovali len jeden veľký galimatiáš.
V r. 2006 mesto predalo pozemok pod areálom za cca 281 miliónov korún investoroviovi Henbury Development, ktorý chce do priestoru včleniť kvalitnejší verejný organizmus, ako pokračovanie revitalizácie dunajského nábrežia, s alternatívnym riešením centra kultúry. Zároveň bolo dohodnuté, že do termínu začatia prác majiteľ PKO. teda mesto, zaplatí za užívanie pozemku symbolickú jednu korunu a potom v r. 2009 budovu odovzdá na bezodplatnú likvidáciu. Dodnes sa však nič nezbúralo, nič sa nestavia. Pred termínom ukončenia prevádzky totiž, začalo mesto žasnúť nad dohodnutými zmluvami bránením sa odovzdaniu budovy. Dnes si dokonca želá začať akúsi perestrojkovú diskusiu s obyvateľmi o budúcnosti starej haraburdy, či o už do územného plánu zahrnutého projektu River Parku II-III. A aby to bolo dokonalé, príchuť bizarnosti všetkému pridávajú petičné happeningy, sentimentálne mudrovania a ničnehovoriace pravdy samozvaných zástupcov verejnosti.
V súčastnosti mestu hrozia žaloby investora o minimálne 10 miliónov eur, odborníci hovoria o možnom finančnom kolapse Bratislavy. Rébus sa má vraj z veľkej časti vyriešiť na európskej úrovni. A my? Asi nevieme čo od dobroty. A to je škandál!
Je nepekným dokumentom nedávnej doby - prezentácie komunistickej moci a jej oficiálnej kultúry. Straší v nej Genius loci a ozajstná kultúra vo vnútri absentuje. A uź vôbec to nie je historická paráda a technická kuriozita, v ktorej potrebuje súčasný človek relaxovať. Dnes je PKO Bratislava, so svojím okolím, len neestetickou časťou hlavného mesta Slovenska a kauzou s puncom neodbornosti, špekulanstva a malomeštiactva. Mestskí úradníci totiž po niekoľkých slaboduchých rokoch, venovaných starostlivosti o reprezentačný stánok kultúry, vyprodukovali len jeden veľký galimatiáš.
V r. 2006 mesto predalo pozemok pod areálom za cca 281 miliónov korún investoroviovi Henbury Development, ktorý chce do priestoru včleniť kvalitnejší verejný organizmus, ako pokračovanie revitalizácie dunajského nábrežia, s alternatívnym riešením centra kultúry. Zároveň bolo dohodnuté, že do termínu začatia prác majiteľ PKO. teda mesto, zaplatí za užívanie pozemku symbolickú jednu korunu a potom v r. 2009 budovu odovzdá na bezodplatnú likvidáciu. Dodnes sa však nič nezbúralo, nič sa nestavia. Pred termínom ukončenia prevádzky totiž, začalo mesto žasnúť nad dohodnutými zmluvami bránením sa odovzdaniu budovy. Dnes si dokonca želá začať akúsi perestrojkovú diskusiu s obyvateľmi o budúcnosti starej haraburdy, či o už do územného plánu zahrnutého projektu River Parku II-III. A aby to bolo dokonalé, príchuť bizarnosti všetkému pridávajú petičné happeningy, sentimentálne mudrovania a ničnehovoriace pravdy samozvaných zástupcov verejnosti.
V súčastnosti mestu hrozia žaloby investora o minimálne 10 miliónov eur, odborníci hovoria o možnom finančnom kolapse Bratislavy. Rébus sa má vraj z veľkej časti vyriešiť na európskej úrovni. A my? Asi nevieme čo od dobroty. A to je škandál!
výstavba haly
novovybudovaný PKO
zjazd KSS
pred spoločenskou akciou
bigbítový koncert
Od r. 1921 sa v bratislavskej lokalite medzi Starým mostom a Zimným prístavom konal Orientálny trh, neskôr Dunajský veľtrh. V r. 1939 sa presťahoval na terasový násyp, za dopravný tunel pod Hradným kopcom, pozdĺž cesty do Karlovej Vsi. Autormi myšlienky boli významní architekti Pavol Andrik, Kamil Gross a Ján Štefanec. Na ploche 80 m širokej a takmer 1 km dlhej bola naprojektovaná veľká promenáda, niekoľko menších hál, administratívna budova a hotel. Priebeh vojny znemožnil dokončiť zámer, bolo vybudovaných len 6 hál. Po vojne sa do r. 1955 sa dobudovala západná (dnes športová) hala a 3 pavilóny na východnej časti výstaviska upravili do dnešnej podoby PKO. Vznikla tak príťažlivá funkcionalistická architektúra, ktorá bola doplnená výtvarnými artefaktmi akademikov Janka Alexyho (vitráže), Františka Gajdoša (monumentálný obraz) a Tibora Bártfaya (2 sochy).
Objekt PKO, so svojím ojedinelým slovenským rozmerom, sa stal veľmi dôležitým politickým teátrom (zjazdy KSS a ROH), ale aj dejiskom dobovo významných spoločenských a kultúrných predstavení. Nezabudnuteľné su tanečné p. Remišovského, čaje o piatej, plesy, študentské stužkové a beánie, koncerty (Beatmen, Blossom Toes, Olympic, Czeslaw Niemen, Modus), divadielka, ročníky Beatového festivalu, Bratislavskej lýry, Dunajského pohára a Džezových dní, šachové turnaje, výstavy a veľtrhy (Flora, Incheba).
PKO je stále funkčnou stavbou. Je už ale zabudnutou scénou mesta s chudobnou výbavou, ktorej nostalgia pre život nestačí a na ine nevládze. Citim len príjemnú reminiscenciu doby mladosti, keď sa mi vynárajú bigbíty, dievčatá, mesačné noci a myslím si, že ako koliesko v časostroji 21. storočia doslúžilo.
Objekt PKO, so svojím ojedinelým slovenským rozmerom, sa stal veľmi dôležitým politickým teátrom (zjazdy KSS a ROH), ale aj dejiskom dobovo významných spoločenských a kultúrných predstavení. Nezabudnuteľné su tanečné p. Remišovského, čaje o piatej, plesy, študentské stužkové a beánie, koncerty (Beatmen, Blossom Toes, Olympic, Czeslaw Niemen, Modus), divadielka, ročníky Beatového festivalu, Bratislavskej lýry, Dunajského pohára a Džezových dní, šachové turnaje, výstavy a veľtrhy (Flora, Incheba).
PKO je stále funkčnou stavbou. Je už ale zabudnutou scénou mesta s chudobnou výbavou, ktorej nostalgia pre život nestačí a na ine nevládze. Citim len príjemnú reminiscenciu doby mladosti, keď sa mi vynárajú bigbíty, dievčatá, mesačné noci a myslím si, že ako koliesko v časostroji 21. storočia doslúžilo.
vchod do areálu z ulice
pohľad z nábrežia
centrálna hala
spoločenská hala
estrádna hala
V týchto dňoch, v záujme upokojenia situácie, investor ponúkol
kompromisné riešenie. Odstúpil od manipulácie s objektom, odkladá súdy a
čaká na stanovisko mestských rozumbradov. Tí vlastne dodatočne chcú
prehodnotiť svoju vlastnú štúdiu o budúcnosti dunajského nábreža z r.
2003, s ktorou investor pracoval pri projektovaní komplexu River Park.
Podivné to správanie. Spoločnosť HD, ako ďaľsí zmierlivý akt,
predstavila novú ideu - súčasnú vstupnú halu, s výtvarnými artefaktmi,
chce investor zakomponovať do novostavby a takýmto retro štýlom zachovať
Genius loci PKO. Zároveň potvrdila, že neráta so zachovaním
spoločenskej a estrádnej haly, pretože by to zmarilo projekt výstavby
(podzemné garáže).
Zamýšľam sa na záver. Načo vôbec mesto potrebuje niečo ako PKO, keď na
to nemá? Keď nemá prachy a jeho tvorivý mamažment je na úrovni púťových
atrakcií. Budem rád, ak vznikne niekde niečo, čo bude mať zmysel, kde
Vašu i moju dušu obohatí kultúra, kde nám bude dobre. Je mi jedno kde to
bude a čie to bude. Nekameňujte ma prosím, je to len môj názor a mám
naň právo. Nie som investor, mestský úradník a ani aktivista. Mám moju
Bratislavu len rád.