December 29, 2012

JULO Z DUNAJSKEJ

Spomenul som si.
Na pána Jula Satinského.
Bol to renesančný človek, svojrázny mysliteľ.
Humorista, herec a spisovateľ.
Sveták z bratislavskej Dunajskej ulice.
Stále je mi blízky a mám ho veľmi rád.
Veď aj mne sa páčia čučoriedky.

Július Satinský / 20.8.1941-29.12.2002

Pochádzam zo schudobnenej poľskej šľachty. Náš rod je zapísaný v mníchovskej šľachtickej matrike od roku 1618. Náš zoštátnený zámok leží na sever od Vratislavy (Rawicz), Prapradedo sa pridal k napoleónskemu pluku a tiahol s ním cez Slavkov až do španielskej Zaragozy. Na tejto trase sa nachádzajú celé húfy Satinských (od mnohých dostávam do televízie listy). Jeden zo Satinských sa priatelil s Komenským a na zozname chirurgických nástrojov nájdete takzvané Satinského kliešte na otváranie hrudného koša.
Na Maďara som príliš skromný, na Poliaka príliš zlý obchodník, na Čecha som príliš márnotratný a na Rakúšana príliš zdravo vyvinutý, napísal som o sebe pred rokmi a na tom trvám. Skrátka a dobre, náš rod mal vždy na to, aby sa pred ním triasla Európa - najmä Európanky.
Pokiaľ viem, nikto z našej rodiny nebol vysokoškolsky vzdelaný. Šľachtickú minulosť vystriedala kapitalistická éra: môj dedo bol veľkoobchodník s prasatami, otec vlastnil kaviareň Grand a za socializmu sme boli komedianti.
Moja manželka je doktorka psychiatrie a máme dve deti. S Milanon Lasicom vlastníme imaginárnu firmu L+S, obchod so slovnými hračkami, humorom a pesničkami s ručením neobmedzeným.

JS

Július Satinský & Milan Lasica

DESATORO O JULOVI SATINSKOM
1. Julo bol jedným z najtolerantnejších katolíkov-miništrantov, akých som poznal.
2. Bol fabulátorom par excellence. Ako veľký ctiteľ Alexandra Dumasa by určite ocenil toto slovné spojenie.
3. Hoci rád fabuloval, nikdy nevypustil z úst niečo, čo by sa priečilo jeho presvedčeniu.
4. Nikdy nebedákal.
5. Bol vtipný tak prirodzene, ako keď z oblohy padá dážď.
6. Bol ozajstný Človák.
7. Keď jedol, vychutnával jedlo. Keď spal, vychutnával spánok. Keď čítal, vychutnával knihu. Bol gurmán v najširšom zmysle slova. Chvíľu ste sa naňho dívali a dostali ste chuť žiť.
8. V Soirée hovoril: A vtedy sem si uvedomil, jaké je to umení mocné. Že nepoučuje, neusmernuje, len tak jemne človeka pinkne. A takto sa Julo správal nielen v umení, ale aj v živote.
9. Aj preto bol výborným otcom.
10. Jula som mal pred očami, keď som napísal: Žite tak, aby sa vo vašom živote dobre cítili iní.
Tomáš Janovic


 pamätník NA NAŠEJ ULICI JE SLOBODA / Dunajská ulica, Bratislava

December 23, 2012

TIA


I am in love with using natural light based on the high contrast and lot of darkness. For me there are no limits or rules in photography but I feel something very special, strong and mystical between black and white and that’s what I prefer. In fact, once somebody told me: If there is something you can not verbalize use photography. I think many photographers make their creations in this way. I do. And what inspires me? Life. People around me. Dreams. Feelings. Senses.
(Martina Danková)
 

















































© MARTINA DANKOVÁ
www.martinadankova.com