Nedávno som si prečítal slová pani Ingrid Konrad, hlavnej architektky
Bratislavy. Dozvedel som sa z nich, že vo svojej práve začatej práci
hlavnej architektky chce spolupracovať so sociológmi, historikmi a
ďalšími odborníkmi. Že len architekt-urbanista nestačí. Rovnako že chce
viac komunikovať s občanmi a zvýšiť ich informovanosť o meste. Tiež si
však ale myslí, že nemôžeme prísť s diskusiou, napríklad ako o
bratislavskom Parku kultúry a oddychu, ako sa hovorí s krížikom po
funuse, pretože je to poburujúce a Bratislavčanovi to neprospeje zlepšiť
vzťah k svojmu mestu. Stotožňujem sa s ňou.
PKO Bratislava bol do arény vhodený dávno a zápas by sa mal už ukončiť bez naťahovania času , zbytočných faulov a za pomoci kompromisu, bez zásahu arbitra. A bez obecenstva, ktoré vytvára len nevhodnú atmosféru. Už ma uši bolia z insitného vypiskovania o vine či nevine, z pokrikovania na slávu akejsi pamiatky - je to o ničom. Ja z tribúny, plnej odutých tvárí skrytých pod maskami akože všetkých bratislavčanov, znechutený odchádzam so zdvihntým prostredníkom na ruke. Za moje dva výkriky sa mi dostalo, od netolerantných kultúrnych čegevarov prítomných v hľadisku, len označenia za hlupáka, luhára a plateného agenta v službách developera. Tým s otvorenými očami, ďakujem za objektívnosť. Opúšťam aj zúfalcov, odhodlaných obetovať v boji o bratislavské bohatstvo vlastné telo. A mestskému mančaftu aj tak nefandím. Na iný však však nemáme - je taký, aký si zaslúžime. Taký, ktorý si ale žiaľ neuvedomuje, že má v pokore slúžiť nám všetkým a nie sebe. Dnes, nadopovaný nelacnou smútočnou diskusiou, má šancu uhrať len nepekný precedens, nič iné. A bacha - nemyslím si, že developer je hlupák! Je mi už ukradnuté, či sa zatuchnutá kultúrna haraburda zachová alebo nie. Nech sa v nej trebárs naďalej teší zatŕpknutý sentimentálny krúžok, nech si ju opatruje ak má na to prachy. Silne však pochybujem, že ich ukojí tak ako kedysi. Mne park už dlho nechýba. Áno - kedysi som ho potreboval, nemal som totiž na výber. Dnes mi je z cirkusu PKO len zle, mám ho teda radšej na háku. A vôbec, hovorí sa: karty sú rozdané a kibicovať sa počas partičky nemá. O.i. - bratislavský abtajlung má v šuplíkoch dosť fasciklov o mestskej budúcnosti, ktorým by mal dať prednosť pred mlátením slamy.
Čestíček súdružkovia!
Čestíček súdružkovia!
