Diváci z legendárneho Woodstocku sú už dnes v penzijnom veku a zrejme naň nikdy nezabudnú. Pre ostatných atmosféru troch dní hudby, drog a hipisáckej lásky uchovávajú cédečká a filmy, Časopis Rolling Stone zaradil polmiliónový festival na zoznam päťdesiatich udalostí, ktoré zmenili históriu rokenrolu, a nahrávky z neho sa dodnes vynikajúco predávajú.
Za myšlienkou usporiadať mamutí festival stála veľmi zvláštna štvorica. Kamaráti John Roberts a Joel Rosenman, prvý bohatý dedič miliónov, druhý právnik z dobrej rodiny. Mali chuť niečo vymyslieť, ale nevedeli presne čo. Druhá dvojica, Michael Lang a Artie Kornfeld, zase chcela založiť nahrávacie štúdio. Najstarší Artie mal iba 26 rokov, bol viceprezidentom Capital Records a zložil asi 30 piesní pre rôznych interpretov. Dvadsaťštyriročný Lang zase produkoval dvojdňový festival pre 40 tisíc ľudí v Miami. Dve tak odlišné dvojice dali dokopy právnici a výsledkom mal byť dobrý biznis. Dodnes sa táto štvorica nezhodla, kto presne prišiel s myšlienkou Woodstocku. Už na druhom stretnutí však hovorili o festivale s polmiliónovým rozpočtom a o návštevnosti 100 tisíc ľudí. Zo zisku plánovali vybudovať nahrávacie štúdio. Na konci tretieho stretnutia už mal byť Woodstock najväčšou rokenrolovou šou na svete. A vyšlo im to. Aj za cenu toho, že doň investovali 2,4 milióna dolárov.
Woodstock sa mal pôvodne konať v priemyselnom parku Mills v Middletowne. Rosenman predstaviteľom mestečka tvrdil, že vystupovať budú džezoví a folkoví speváci a nepríde viac ako 50 tisíc návštevníkov. Samozrejme, že ich zavádzal, lebo chceli aspoň 200 tisícové publikum. Ibaže miestni si na základe reklám zrátali, čo sa tam asi chystá, a nakoniec festival nepovolili pod zámienkou nevyhovujúcich mobilných toaliet presne mesiac pred jeho začiatkom. Keď sa o ich problémoch dočítal majiteľ ustavične prázdneho hotela El Monaco Elliot Tiber, navrhol im, aby sa festival konal na jeho pozemkoch. Navyše už dávno mal povolenie mestečka Bethel organizovať hudobný festival. Myslím, že ma stálo tak dvanásť alebo osem dolárov, spomína Tiber. Ibaže jeho pozemky boli na veľkolepý zámer Woodstocku primalé. Tiber to však nevzdával a 20. júla štvorici predstavil svojho známeho farmára Maxa Yasgura. Max im na festival prenajal 2,4 štvorcového kilometra svojich pozemkov za 75 tisíc dolárov. Správa o tom, že sa našlo miesto na Woodstock, sa takmer okamžite objavila v médiách. Vyzradili to čašníci z reštaurácie, kam išli po rokovaní na poli na obed. Kým stihli zaplatiť, správu už rozhlasovalo miestne rádio. Neboli tým nadšení, báli sa totiž ďalšieho zákazu. Aj preto okolitým majiteľom pôdy zaplatili ešte 25 tisíc dolárov za ich pozemky.
Dva týždne pred festivalom sa predalo 180 tisíc lístkov. Keď sa to dozvedeli miestni, spísali proti Woodstocku petíciu a Tiber dostával anonymné výhražné telefonáty. V predpredaji sa nakoniec predalo okolo 186 tisíc lístkov a organizátori čakali asi 200 tisíc ľudí. Lístok na tri dni stál 18 dolárov, čo je dnešných asi 75, a pri bráne v deň konania mal stáť 24 dolárov.
Aj keď organizátori mali ambíciu zvolať tie najväčšie hudobné esá, pri niektorých sa im to predsa len nepodarilo.
The Doors zrušili svoju účasť na poslednú chvíľu, údajne preto, že Jim Morrison neznášal vystúpenia na obrovských outdoorových podujatiach. Led Zeppelin preto, že nechceli byť len jednou z kapiel na programe. Neprišli ani Jethro Tull. Ian Anderson sa vraj vyjadril, že nechce stráviť víkend na poli plnom neumytých hipisákov. Tommmy James and the Shondells dostali skreslenú informáciu - vraj nejaký chovateľ prasiat chce, aby zahrali na jeho poli. Až o pár dní zistili, čo vlastne odmietli. S Bobom Dylanom síce organizátori rokovali, ale keď mu ochorel syn, tak bolo jasné, že nepríde. Mind Garage mali lepšie zaplatený koncert inde a The Moody Blues, ktorí boli aj na plagátoch, nakoniec vycúvali pre koncert, ktorý mali v rovnakom termíne v Paríži.
Zložité to bolo aj s podpisovaním zmlúv s účinkujúcimi. Organizátori boli nováčikovia a známe kapely požadovali, aby už mali kredit. Potrebovali podpísať kontrakt aspoň s tromi známymi skupinami. Keď sa im podarilo zlomiť Jefferson Airplane za 12 tisíc dolárov, oveľa ľahšie podpísali zmluvu s Creedence Clearwater Revival na 11 500 dolárov a The Who si zapýtali ešte o tisícku viac. To stačilo, aby sa veci pohli dopredu. Za honoráre pre 32 účinkujúcich utratili 180 tisíc dolárov. Honorárový strop stanovil Lang na 15 tisíc dolárov, ale manažér Jimiho Hendrixa chcel viac. Jimi už v tom roku odohral koncert v Kalifornii za 150 tisíc dolárov, preto chcel rovnakú sumu aj za Woodstock. Lenže organizátori ho až tak nepotrebovali, veď na to, aby urobili najväčší koncert roka, mali dosť účinkujúcich. Jimi nakoniec podpísal 32 tisíc dolárov s podmienkou, že vystúpi ako posledný a ním sa festival skončí.
Deň pred začiatkom bol Woodstock idylickou komúnou s 25 tisíckami ľudí. S kuchyňami, prístreškami, pódiom, na ktorom mohol vystúpiť ktokoľvek a, samozrejme, všadeprítomnou marihuanou. Až v piatok ráno si Lang uvedomil, že nepostavili stánky na predaj lístkov. Keď pod náporom ľudí neskôr povolil plot, bolo jasné, že odvtedy je Woodstock zadarmo. Prístupové cesty sa zmenili na obrovskú zápchu, v ktorej uviazlo všetko - návštevníci, fi lmári, hviezdy, zásobovanie. Zápcha zasiahla celý štát New York a dopravní policajti sa iba prizerali.
Woodstock odštartoval v piatok 15. augusta o 17.07. ale nie podľa pôvodného programu. Program bol miestami chaotický, lebo niektorí účinkujúci pre drogy boli nepoužiteľní, prípadne hrali na pódiu to, čo sa im práve zapáčilo.
Na Woodstock prišlo asi pol milióna návštevníkov. Jeho celá logistika sa zrútila a všetko fungovalo len vďaka tomu, že si ľudia pomáhali. Tak napríklad už na začiatku chýbalo jedlo. Miestna židovská komunita doniesla na Woodstock sendviče. Zadarmo. Jedlo, nápoje, všetko sa rozdávalo, lebo zlyhalo zásobovanie a v obrovskej mase, ktorú niekoľkokrát zasiahli prudké dažde, si ľudia jednoducho museli pomáhať. Jediným reportérom prvých 36 hodín na Woodstocku bol Barnard Colier z The New York Times a jeho nadriadení čakali negatívnu reportáž. Trvali na tom, že hlavnou myšlienkou má byť sociálna katastrofa. Bolo ťažké presvedčiť ich, že hoci tam boli nedostatky, festival sa niesol v znamení fascinujúcej spolupráce, starostlivosti a zdvorilosti medzi ľuďmi. Aj keď bol festival mierumilovný, zomreli na ňom traja ľudia. Spiaceho chlapca prešiel traktor na poli a dve obete si vyžiadali drogy. Boli skutočne všade, mäkké i tvrdé, zdravotnícka služba ošetrila asi 4 tisíc ľudí.
Atmosféru Woodstocku zachytil dokument, ktorý vznikal v bojových podmienkach. Jeho tvorcovia dostali 100 tisíc dolárov s tým, že štáb pri neúspechu nedostane nič, a keď bude mať úspech, tak dvojnásobok. Risk sa vyplatil. Film dokončili v roku 1970 a dostal Oscara za najlepší dokument. V roku 1994 ho prestrihali a do fi lmu sa dostali Janis Joplin, Jefferson Airplaine, Jimi Hendrix a Canned Heat, ktorí v prvej verzii neboli. Spolu s filmom vznikli aj dva soundtrackové albumy, ktoré sa od roku 1994 predávajú spolu ako 4cd box.
