Málo publikovaná fotografia z 12. októbra 1938 zachytáva Adolfa Hitlera na inšpekcii bunkra BS8 v okupovanej Petržalke-Engerau (vľavo so psíkom Eva Braunová).
V roku 1935 sa začala výstavba opevnenia hraníc Československa kvôli stále silnejúcemu nebezpečenstvu zo strany nacistického Nemecka. Petržalské opevnenie dosiahlo ako jediný ucelený úsek československého pohraničného opevnenia vysoký stupeň dokončenosti a bojaschopnosti. Bunker BS8 bol jej najsilnejčím článkom.
Dvojpodlažný pechotný zrub kubatúry 1.377 m³ o hmotnosti cca 2.500 ton tróni iba niekoľko stoviek metrov od petržalskej panelovej výstavby smerom ku zelenej slovensko-rakúskej hranici, v tesnom susedstve starého rakúsko-uhorského vojenského cintorína. Toto ťažké obranné hniezdo (podľa vojenskej terminológie) je rukopisom fortieľu stavebnej firmy Ing. Rudolfa Friča, betonáž (o tlakovej pevnosti 450 kp/cm²) prebehla v marci 1935, náklady predstavovali vtedajších 5,7 milióna československých korún. Bol vyzbrojený 2 kanónmi kalibru 47 mm a 12 guľometmi, mal vlastný zdroj vody, vzduchotechniku a generátor na výrobu elektriny. Nasmerovaný do vnútrozemia sa v súvislej línii mal kryť s ostatnými pevnosťami bočnou strelbou, strana otočená k nepriateľovi bola zakrytá násypom zeminy a tým menej zraniteľná. Posádka, ktorú tvorilo 33 vojakov, musela mať napríklad k dispozícii 120 mäsových konzerv, 70 kg slaniny, 4.500 cigariet, 14 kg čokolády, 300 gramov čaju a 14 litrov rumu. Bunker po Mníchove 1938 padol do rúk nepriateľa bez jediného výstrelu, druhú svetovú vojnu prežil bez poškodenia. Počas studenej vojny bol opäť v pohotovosti a pretože bol v pohraničnom pásme stal sa neprístupným. V súčastnosti sa o bunker stará občianske združenie Zachráňme petržalské bunkre pod vedením pána Mira Košírera. V zrekonštruovanom objekte sa nachádza múzeum a knižnica, príležitostne sa tu konajú spoločenské akcie vojenského charakteru. Bunker BS8, známy aj pod menom Hřbitov, je dôstojným kultúrno-historickým miestom prístupným širokej verejnosti.
