Cintoríny, záhrady večného bytia, či už historické alebo súčasné, sú miestami stretnutí. Vynímajúc tie najbolestivejšie, sú to aj stretnutia s históriou národa, obce, rodiny, s umením, ale aj samých so sebou. Najmä historické cintoríny s hrobmi slávnych osobností, so sochárskou výzdobou, či výnimočným architektonickým riešením stavebných objektov sú vyhľadávanými. Medzi takéto patrí aj parížsky cintorín Père-Lachaise.
Ak sa v Paríži, od baziliky Sacré Cour, pozriete na obzor, uvidíte zalesnený pahorok. Tam, na bývalom pozemku kráľovského spovedníka pátera François d´Aix de Lachaisea, sa rozprestiera parížsky Cimetière du Père-Lachaise. Keď v roku 1763 boli jezuti vyhnaní z Francúzska, prepadol jeho majetok štátu. V tejto lokalite neskôr, na návrh architekta Alexandre-Théodore Brongniarta, založil generál Napoléon Bonaparte cintorín. Jeho správou bol poverený prefekt Nicolas Thérèse Benoit Frochot, ktorý sa zaslúžil o to, že cintorín sa stal miestom posledného odpočinku zámožných ľudí. Svoje elýzium tu človek začal nachádzat od 21. mája 1804.
Vzhľadom na fakt, že cintorín bol od mesta značne vzdialený, nebol v začiatkoch svojej existencie príliš vyhľadávaný. Jeho popularite pomohlo až uloženie telesných ostatkov kráľovnej Margot, filozofa Abélarda a jeho milenky Héloise, či bájkara La Fontainea a spisovateľa Molièra. Profit zo slávnych rezidentov vyšiel, prestíž cintorína začala stúpať. Neskoršie k nim pribúdali ďalšie osobnosti a tak sa stal miestom, kde chce byť pochovaný takmer každý parížan.
Cintorin Pére-Lachaise je francúzskou kultúrnou pamiatkov. Pod korunami asi 53 000 stromov, na ploche cca 44 ha v 99 sektoroch, je viac ako 70 000 hrobov. Toto melancholické miesto unavených smrťou má magické čaro. Dá sa tam hodiny prechádzať medzi starodávnymi náhrobkami, hrobkami ale aj modernistickými solitérmi. Pozoruhodná architektúra sa mieša s vynikajúcim sochárskym remeslom, kde dominuje niekoľko štýlov. Samostatnou kapitolou sú nekonvenčné, bizarné alebo až šokujúco osobité náhrobky. Nájdete tam aj sochu mŕtveho sediacu v kresle vysoko nad vlastným hrobom, výrazne farebnú bustu zomrelého, niekoľko búst manželstiev, súsošie dvoch bradáčov ležiacich vedľa seba alebo snehobiele súsošie matky dojčiacej svoje dieťa. Neprehliadnuteľnou dominantou je modernisticko-secesné krematórium s kolumbáriom. Okrem francúzskych náhrobkov sa občas dajú vystopovať aj židovské, poľské, talianske, čínske a kórejské. Aj Slovensko má tam svoje zastúpenie s veľkým súsoším padlých v 1. svetovej vojne.
Dnes je Cimetière du Père-Lachaise najnavštevovanejším svetovým cintorínom. A to nielen pre jeho slávnych obyvateľov, medzi ktorých patrí napr. Oscar Wilde, Édith Piaf, Honoré de Balzac, Frederic Chopin či Jim Morrison. Akoby za bývalými mestskými hradbami v prírode, sa svetsky pozdvihujúco stretáva pieta s umením. Toto slávne miesto, v tieni topolov s chvejúcim sa lístim a smutných vŕb, ročne neobíde viac než 100 000 návštevníkov z celého sveta.
