August 14, 2012

ABBEY ROAD

Ucho sveta si už vypočulo veľa novej muziky po tom, čo vyšiel posledný bítlsácky album Abbey Road (26.9.1969 / UK, 1.10.1969 / USA), hoci posledným vydaným bol Let It Be. V hlasovaniach o najlepší album je často obchádzaný v prospech farebnejšieho Seržanta Peppera a temnejšieho Revolveru. Pôsobí však premyšlavejším dojmom a je jednotnejší. Ilúzia jednoty Beatles ale fungovala len na vinyle. Po niekoľkých týždňoch práce na albume bolo jasné, že ich dni sú spočítané. Lennon a McCartney dospeli k vzájomnej kompromisnej pomste. Napriek tomu, je táto séria nepredvídateľných piesní rovnako progresívna, ako čokoľvek, čo štvorka kedy nahrala. Je nabitá citovými otrasmi, ktoré sa po chaose posledných rokov mali uzavrieť. Je to ich zásadné dielo o kyselosti a extáze, plné spoločenských komentárov. Väčšina skladieb pochádza z nahrávania dokumentu Get Back, len pesničky Come Together, Here Comes The Sun, You Never Give Me Your Money a The End skomponovali Beatles pre tento projekt. Album sa okamžite vyšplhal na vrchol hitparád, získal Grammy za najlepší zvuk a stal sa ich najpredávanejším. Zároveň šlo o prvú platňu kapely, publikovanú len v stereoverzii.


Nový album nemal dlhšiu dobu názov. Jeden z návrhov znel Everest, inspirovaný značkou cigariet zvukového technika. Bolo to výstižné, veď predsa zdolali mnohé vrcholy populárnej hudby. Avšak pri uvažovaní o fotografovaní v Himalájach názov zavrhli. Zhodli sa na názve Abbey Road, čo je názov ulice, v ktorej nahrávky vznikli. Fotografie na obal sa mali zrealizovať tiež v okolí. 8. augusta 1969 o 10,00 dopoludnia sa ulica policajne uzavrela na 10 minút, aby Iain Macmillan mohol z rebríka 6x zvečniť Beatles kráčajúcich po prechode, ktorý sa takto stal najslávnejším na svete. Fotograf sa pokúsil zbaviť volkswagenu vľavo, ale kedže Beatles boli kedysi Beetles, zostal v zábere ako vhodná kulisa. Vznikol kultový a veľakrát parafrázovaný záber. Zadnú stranu obalu tvorila fotografia múra pri štúdiu, na ktorom je tabuľka s názvom ulice. Prasklinu v múre niektorí teoretici považujú za mystické znamenie o rozpade skupiny.


Obal neskôr slúžil ako hlavný dôkaz v prospech teórie o smrti Paula. Podľa bizarnej hypotézy ide na foto v podstate o pohrebný sprievod s McCartneyom v úlohe zosnulého. Existovali pre to dva dôvody: bosé nohy sú znamením smrti Cosa Nostry a na poznávacej značke volkswagenu je 28IF - Paul by sa dožil 28 rokov, keby (If) zostal nažive. To že mal vtedy 27 sa ignorovalo, pretože podľa hinduistickej tradície sa deň pôrodu považuje za prvé narodeniny - tak elegantne bola nezrovnalosť vyriešená. Popieranie smrti vraj nemalo žiadnu váhu - po prechode kráča dvojník, ktorý sa prezradil tým, že drží v pravej ruke cigaretu, čo by ľavák McCartney neurobil. Celú mašinériu spustil dee jay Russ Gibbs z detroitského rádia WKNR. On prišiel s domienkou, že sa Paul 9. alebo 10. novembra 1966 pohádal v štúdiu s ostatnými Beatles, rozzúrený opustil nahrávanie, nasadol do svojho Aston-Martinu, havaroval a pri nehode prišiel o hlavu. Potom vraj Brian Epstein jeho smrť ututlal a nahradil ho iným mužom.


Hoci londýnska lokalita Abbey Road je britskou kultúrnou pamiatkou, nahrávací komplex nie žiadnym skanzemom, ale frekventovaným miestom vzniku vysoko kvalitných nahrávok. Jeho technické zariadenie sa neustále inovuje v súlade s vývojom nahrávacej techniky. Skladá sa zo štyroch štúdii. Studio One poskytuje najväčší priestor a vznikajú tu predovšetkým nahrávky vážnej a filmovej hudby. Využívali a využívajú ju umelci formátu Herberta von Karajana, Josého Carrerasa, Marie Callasovej, ale aj Roda Stewarta alebo Stevieho Wondera. Studio Two je azda najslávnejším štúdiom na svete, pretože práve tu vznikla väčšina nahrávok Beatles. V Studiu Three zasa nahrávali Pink Floyd, U2 či Coldplay. Štvrtým štúdiom komplexu Abbey Road je Penthouse, ktorý slúži predovšetkým na digitálne mixovanie v stereu aj vo viackanálovom zvuku.