Hygiena v druhej polovici 19. storočia už bola na takej úrovni, až bolo potrebné aj v Prešporku vybudovať verejné kúpele.
Mestská vodáreň dodávala pitnú a úžitkovú vodu do domácností až od roku 1886.
Nie však každý si mohol dovoliť mať doma vaňu.
Keďže kúpele postavili na západnom konci bývalého dunajského ostrova pri zasypanom ramene Dunaja, kde sa voda pred reguláciou rieky každoročne vylievala a ktoré starí obyvatelia Prešporka nazývali Grössling, zdedili to isté meno.
Budovu, ktorá pripomína šľachtický palác, stavali medzi rokmi 1893 až 1896 podľa projektu architekta Alberta Svobodu.
Grössling mal pôvodne tri časti.
V najstaršej boli sedacie a vaňové kúpele.
V roku 1913 bol pristavený objekt s legendárnym 25 metrovým bazénom. Pribudli aj ďaľšie tri malé bazény, parné kúpele, sauna a telocvičňa.
Funkcionalistická budova z Vajanského nábrežia, v ktorej boli šatne, dotvorila priestor v roku 1929. Bola postavená podľa projektu významnej dvojice bratislavských architektov Bedricha Veinwurma a Ignáca Veczeia.
Časť kúpeľov bola v roku 1942 adaptovaná na bankové priestory. Odvtedy už celková rekonštrukcia neprebehla.
Kúpele verejnosti slúžili takmer celé storočie.
V roku 1994 ich poškodila obnova potrubia na Vajanského nábreží, kedy otrasy poškodili už aj tak staré piliere bazéna a porušená bola aj celková statika. Bazény tiekli, dokonca hrozilo, že sa preboria. Následne kúpele zatvorili.
Budovu potom mesto prenajalo istej inštitúcii, ktorá sa zaviazala, že bude kúpele postupne renovovať.
Sľub sa dodnes nenaplnil a chátrajúci historický Grössling stále čaká na záchranu.
