Bolo jedno rádio. Radio Luxembourg. Zmizlo z éteru, ako naša mladosť v oceáne času. Jeho obľuba trvala u nás celú totalitu. Ani rušenie moskovského boogie, nedokázalo zmraziť náš Laxík, na ktorého vlnách sme plávali do slobodného hudobného časopriestoru. Bez oneskorenia sme z neho mohli počuť novinky Beatles, Elvisa Presleyho, Rolling Stones alebo Cliff Richarda a Shadows, či preslávenú Top Twenty. Nebolo to až tak dávno.
Nenápadně, ale čím dál silněji se však rozvíjí rock`n`roll. Nikým nepodporován, s Kainovým znamením úpadkové hudby na čele, krade se k uším mladých po známé střední vlně 208 metrů, na níž vysílá Radio Luxembourg - Your Station of the Stars! První stanice na světě, která hraje populární hudbu nepřetržitě od rána do noci, jen s kratičkými mluvenými vložkami, dopoledne vlámskými, odpoledne německými, večer anglickými. Hraje se tak, jak slibuje název - Vaše stanice hvězd!
Jiří Černý / 1966
sídlo RL - vila Louvigny v Luxembourgu
Radio Luxembourg bolo nepochybne fenoménom, ktorý si z viacerých dôvodov zaslúži pozornosť. Pre mladých ľudí v socialistickom Československu predstavovalo jeden zo zdrojov západnej hudby, ktorá bola pre nich o toľko atraktívnejšia než to, čo ponúkal rozhlas a hudobné vydavateľstvá v Československu. Radio Luxembourg malo význam nielen pre obyčajných poslucháčov, ktorým pomáhalo prežiť realitu socialistického štátu, ale aj pre profesionálnych či amatérskych hudobníkov, ktorým napomohlo v ich hudobnom smerovaní. Vplyv Radia Luxembourg bol priamy v záujme mladých ľudí nielen o hudbu, ale aj o angličtinu. K jeho popularite prispel i akýsi nádych niečoho zakázaného.
História rádia začína v Luxemburskom
veľkovojvodstve, kde v r. 1924 skupinka nadšených rádiomatérov okolo Francoisa
Anena získala licenciu na rádiové vysielanie. V r. 1929 ju predali spoločnosti
Société d`Etudes Radiophoniques a 7. októbra 1931 štúdio Compagnie
Luxemburgeoise de Radiodiffusion začalo svoju činnosť.
Popularita zábavných programov luxemburgského
rádia medzi poslucháčmi narastala až do septembra 1939, teda do začiatku
druhej svetovej vojny. 21. septembra 1939 rádio stíchlo po odvysielaní poslednej piesne For
a liberty a rádio sa stalo súčasťou propagandy Grossdeutscher Rundfunk. Od
r. 1944 frekvenciu s názvom Radio 1212 používala americká armáda a v r. 1945 Luxy
začalo opäť produkovať vlastný program pod názvom United Nations Station. Začiatkom
päťdesiatych rokov nastala zmena a.2. júla 1951 sa začal, na vlnovej dĺžke 208
m (1440 kHz) šíriť signál hudobného Radio Luxembourg. Poslucháčov lákala sčasti priateľská atmosféra,
ktorú si rádio vytváralo už od začiatku, ale hlavne aj prevaha známych mien,
ktoré sa tu pravidelne objavovali vo väčšej miere než na iných staniciach.
A to nevraviac len o jednotlivých diskdžokejoch - v tomto období
začínajú kulty ich osobností - ale aj o dlhom zozname hitparádovej hudby. V roku
1963 potom všetko zmenili Beatles, hlavne to bol koniec americkej dominancie
v populárnej hudbe, ktorej stredisko sa prenieslo do Británie. Napriek
vplyvu britských pirátskych vysielačov a vzostupu televízie populárne It`s
Great vysielanie trvalo takmer 60 rokov. The
Station Of The Stars stíchla 30. decembra 1990.
Tony Prince
Emperor Rosko
Jimmy Savile
5. 10. 1962 vyšiel na labele
EMI/Parlophone pod číslom 45-R 4949 prvý singel skupiny Beatles - Love
Me Do / P.S. I Love You autorskej dvojice Lennon & McCartney
Jimmy Savile & Elvis Presley
DJ´s Dream Team 1972
Tony Prince, Mark Wesley, Dave Christian, Stuart Grundy, Bob Stewart, Kid Jensen
Tony Prince, Mark Wesley, Dave Christian, Stuart Grundy, Bob Stewart, Kid Jensen
2.8.2008 / 75. výročie RL
Paul Burnett, Kid Jensen, Tony Prince, Emperor Rosko, Dave Christian, Mike Read, Mark Wesley
Vďaka najvýkonnejšiemu západoeurópskemu
vysielaču v Marnachu sa Laxík dal počuť aj v Československu. Dídžejovia (Tony
Prince, Emperor Rosko, Jimmy Savile...) slovami "This is Radio
Luxembourg, your station of the stars" alebo "You are
listening to the music, that you have never heard before" každodenne
uvádzali hitparády, hudobné spravodajstvo a tématické bloky. Zabúdali sme na
Kristýnku, Cestára i Dedinku v údolí. Bolo to osobité, nepolitické rádio.
Spomínajúc si na výrok Alexandra Solženicina "Taký kolos, ako je
Sovietsky zväz, môže rozťať len elektrická gitara" si myslím, že
Radio Luxembourg spôsobilo komoušom minimálne hlbokú ranu. Tá
hudba a energia z Laxíka, to všetko bolo ako revolta proti konvenciám. Ovládlo
to naše životy. Bolo to silné rádio.
(spomínam si, ako niekedy v 70. rokoch Tony Prince púšťal na Laxíku nahrávky československej kapely Progress Organization)
